„Storie Alfa Romeo“ Tretia časť: 6C 2500 Villa d’Este - najelegantnejší automobil

• Alfa Romeo bola vo svete automobilov meradlom pred aj po druhej svetovej vojne. To si však vyžiadalo prechod od majstrovského dielenského prístupu k modernejšej priemyselnej organizácii.
• Model 6C Villa d’Este bol bezpochyby priekopníkom v oblasti elegancie, technických inovácií, výkonu aj prestíže.
• Model 6C Villa d’Este vyžaroval doslova neuveriteľnú auru, ktorá prilákala rad veľkých osobností vrátane amerického herca Tyrona Powera, Evity Perónovej, Rity Hayworthovej, monackého knieža Rainiera III alebo 20ročnej futbalovej legendy Valentina Mazzoly, ktorý v roku 1939, v začiatkoch svojej kariéry, pracoval v továrni v Portellu.

Symbol celej éry

Keď sa na jar roku 1949 objavil v parku Villa d’Este v talianskom Cernobbiu model 6C 2500 s karosériou Touring, každému bolo jasné, že hlavnú cenu súťaže elegancie si odnesie práve toto vozidlo. Jeho originalita a jedinečné tvary boli vskutku ohromujúce a bolo tak celkom logické, že jeho pôvodné označenie doplnil názov preslávenej súťaže elegancie.

Model 6C 2500 Villa d’Este nebol ale iba vrcholom krásy. Bol tiež vrcholným dielom remeselnej, zákazkovej výroby automobilov a súčasne obratom k modernejším výrobným procesom.  

Uznávaný inžinier z Trevisa

Vráťme sa ale o jedno desaťročie späť. Keď bol v roku 1939 predstavený model 6C 2500, továreň v Portellu už šesť rokov viedol inžinier Ugo Gobbato, ktorý do Alfy Romeo priniesol veľmi široké vedomosti s priemyselnou výrobou.

Gobbato získal inžiniersky titul v Nemecku, niekoľko rokov riadil výrobu u Marelliho a tiež v turínskej továrni v Lingotte. Bol tiež jedným z hlavných tvorcov projektu továrne na guľové ložiská v Sovietskom zväze.

Gobbato bol v dielni vždy ako doma. So svojimi tímami si často rozprával a snažil sa zistiť, ako by bolo možné zlepšiť efektivitu výroby. Po svojom príchode do Alfy Romeo sa sústredil na štúdium všetkého, čo nebolo úplne štandardné: chybné strojné zariadenia, továreň bez harmónie a príliš veľký zbytočný pohyb materiálu. Na základe tejto analýzy začal Gobbato proces nápravy. Svoje metódy tiež vysvetlil v dvoch príručkách vydaných v roku 1932 pod názvom Organizácia faktorov výroby. Svoje teórie sa snažil previesť do praxe a vytvoriť dokonalú syntézu moderného výrobného postupu a tradičnej remeselnej starostlivosti, ktorá značku Alfa Romeo dovtedy charakterizovala.

„Efektívnejšia výroba namiesto masovej produkcie“: taký bol cieľ, ktorý šírila nová generácia mladých inžinierov. Práve s nimi Gobbato implementoval nové pravidlá a moderné metódy. Jednalo sa napríklad o presne danú hierarchiu, jasne vymedzené zodpovednosti a zodpovedajúce finančné ohodnotenie.

Sľubný mladý talent

Jedným z krokov reorganizácie Portella bolo zriadenie neďalekého futbalového ihriska, bežeckej dráhy a malej tribúny. V roku 1938 tím Gruppo Calcio Alfa Romeo zvíťazil v regionálnom šampionáte a postúpil do divízie C. V dôsledku tohto postupu bolo najatie mladého perspektívneho hráča, ktorého priťahovala možnosť trvalého zamestnania v Portellu. Jednalo sa o Valentina Mazzolu, neskoršieho kapitána talianskeho národného tímu a legendárneho tímu Grande Torino.

Kto vie, možno tento legendárny futbalista pracoval aj na vozidle 6C 2500. Každopádne vieme, že v Portellu pracoval v roku 1939, kedy boli slávnostne predstavené vozidlá novej série.

Model 6C 2500

Vozidlo bolo evolúciou predchádzajúcich modelov 6C 2300 a 2300 B, od ktorých zdedilo niektoré technické inovácie, ako napríklad zadné zavesenie s torznou priečkou a teleskopickými tlmičmi a hydraulické brzdy miesto mechanických.

Výkonové vlastnosti nového modelu boli výraznejšie a vozidlo bolo celkovo agilnejšie. Jeho výkon dosahoval 110 k, čo stačilo na dosiahnutie najvyššej rýchlosti 170 km/h. Pretekársku premiéru malo v roku 1939 v závode Tobruk-Tripolis s karosériou s Thick Wing, ktorá mala nárazníky integrované v karosérii.

Technická výnimočnosť a športové úspechy sa ukázali byť na získanie elitnej klientely opäť kľúčové. Výroba zahŕňala päť alebo sedemmiestne verzie Turismo a tiež modely Sport a Super Sport s krátkym rázvorom náprav, pričom karosérie boli zverené externým karosárom. Napriek vyššej cene (od 62 do 96 tisíc lír) bola reakcia trhu veľmi pozitívna. Vozidlo zaznamenalo skvelý úspech: 159 predaných vozidiel totiž zarobilo výrobcovi rovnako ako 1200 Fiatov 508 Balilla.

Návrat modelu 6C

Po druhej svetovej vojne sa továrne preorientovali späť na civilný program. Portello však bolo ťažko poškodené bombardovaním v rokoch 1943 a 1944. Rozbeh výroby bol preto skutočne veľkou výzvou, pre ktorú bolo nevyhnutné oživiť posledný predvojnový model značky, okrem iného aj preto, že vojnu prežil rad mechanických dielov modelu 6C 2500.

V roku 1945 tak vzniklo niekoľko modelov 6C 2500 Sport. Technici a zamestnanci však na nich hľadeli ako na sen. Okrem továrne v Portellu bol v troskách aj rad miest vrátane Milána a s nimi hospodárstvo Talianska: spoločnosti tak museli nakupovať potrebné materiály a palivo pre továrne doslova na čiernom trhu.

Kabriolet 6C 2500 Pinin Farina Special

V roku 1946 vzrástla výroba na 146 vozidiel kusov, čo zahŕňalo dokončené vozidlá aj podvozky odoslané karosárom. Na jednom z podvozkov vznikla verzia kabriolet, ktorá sa mala predstaviť na autosalóne v Paríži. Avšak Taliansko, čoby porazená krajina bolo z autosalónu vylúčené. Podnikavý karosár preto svoj nový model zaparkoval pred vchodom do výstavného pavilónu Grand Palais a každý večer ho potom preparkoval pred parížsku operu. Pre zabezpečenie úspechu vozidla aj jeho tvorcu Battisty „Pinin“ Fariny to stačilo.  

V roku 1946 bol v Portellu na ráme verzie Sport postavený originálny model Freccia d’Oro. Vozidlo malo krátky rázvor náprav a zaoblenú zadnú časť, ktorá odrážala posledné poznatky z aerodynamiky. Tento model ovplyvnil rad ďalších verzií. Pininfarina vytvoril elegantné kupé s dychberúcimi líniami a berlinettu, ktorá bola ocenená na súťaži elegancie vo Villa d’Este. Achille Castoldi, majster v pretekoch motorových člnov si kúpil kupé Touring a na ženevskom autosalóne použil rovnakú techniku ​​prezentácie ako Farina v Paríži.

VIP model

Americký herec Tyrone Power prejazdil svojou Alfou Romeo 6C 2500 celý Rím. Juan Perón a jeho žena Evita sa v rovnakom modeli chceli predviesť v Miláne. Kúpili si ho tiež ľudia ako kráľ Farouk z Egypta a monacké knieža Rainier III. 27. mája 1949 prišla Rita Hayworthová do Cannes na svadbu s princom Ali Khanom v modeli 6C 2500, ktorý dostala ako svadobný dar. Tento model mal elegantnú sivú karosériu s tmavo modrou strechou a čalúnením, ktoré dokonale ladilo s jej svadobnými šatami.

Svadba bola pôvodne plánovaná na začiatok mája, ale bola odložená kvôli leteckému nešťastiu, kedy lietadlo z futbalovým tímom Grande Torino narazilo do baziliky Superga. Pri tomto nešťastí zahynul celý tím vrátane kapitána Valentina Mazzoly. Princ bol veľkým fanúšikom tímu, a tak sa rozhodol termín svadby odložiť. Končí tu tiež príbeh Valentina Mazzoly, ktorý v roku 1939 ako neznámy futbalista pracoval v továrni v Portellu a pravdepodobne sa podieľal aj na výrobe modelu 6C 2500.

Model 6C 2500 SS Coupé Villa d’Este

V prípade modelu Villa d'Este môžeme hovoriť o dokonalom majstrovskom diele automobilizmu. Model 6C 2500 SS Villa d'Este bol jedným z posledných modelov Alfy Romeo postavených na rámovej konštrukcii. Vyrobených bolo iba 36 exemplárov, z ktorých každý bol opatrený zákazkovou karosériou sledujúcou prianie svojho majiteľa.

Na rozdiel od modelu 6C 2500 SS Coupé sa karoséria Bianchiho Anderloniho a jeho karosárne Touring vyznačovala úplne prepracovanou prednou časťou so štyrmi svetlometmi a dvojicou podlhovastých vstupných otvorov. Blatníky boli integrované v bokoch karosérie, avšak jasne definované. Viac sklonené čelné okno bolo v pozdĺžnej osi rozdelené. Zadná časť bola nízka a výrazná s dvojicou malých okrúhlych svetiel. Vzniklo doslova majstrovské dielo 20. storočia. V roku 1949 získal automobil v súťaži elegancie vo Villa d'Este cenu „Grand Prix Referendum“, ktorú vozidlám udeľuje publikum. Vozidlo tak prijalo do svojho názvu aj meno súťaže.  

Turín, 6. mája 2020