Storie Alfa Romeo“ Diel druhý: ikonická 6C 1750 predpovedala budúcnosť a ovládla celú svoju éru

• 30. rokoch mal model 6C 1750 jedinečnú schopnosť vyhrávať preteky a získavať ceny za dizajn.
• S vynikajúcou výkonovou hmotnosťou a dokonalým rozložením hmotnosti založil model 6C 1750 technickú tradíciu, ktorá pokračuje dodnes.

Lietajúci Mantovan

13. apríla 1930 krátko po piatej hodine ráno ticho pri jazere Garda rozkrojilo burácanie motora spidera Alfa Romeo 6C 1750 Gran Sport s karosériou Zagato idúceho tmou s vypnutými svetlometmi rýchlosťou až 150 kilometrov za hodinu. Za volantom tohto vozidla sedí Tazio Nuvolari z Mantovy prezývaný Nivola. Vedľa neho sedí Gian Battista Guidotti, hlavný testovací jazdec Alfy Romeo v továrni Portello.

Je to kľúčový okamih mýtického závodu Mille Miglia. Vedúcim jazdcom je predpokladaný víťaz Achille Varzi. Vo Verone, niekoľko kilometrov pred jazerom, dostali Nuvolari a Guidotti neuveriteľný nápad: vypnúť svetlá. Ich jedinou šancou na porazenie súpera bolo prekvapiť ho.

Blížilo sa svitanie. Za jazerom čakala jazdcov pokojná krajina, ktorý viedla až k cieľovej čiare v Brescii. Práve tu začul Varzi a jeho druhý jazdec Canavese ozvenu druhého motora. Príliš neskoro. Než si uvedomili, čo sa deje, predbehol je rovnaký automobil, v akom sedeli.

Nuvolari vtedy zvíťazil. Jeho priemerná rýchlosť bola 100,45 km/h. Bolo to vôbec prvýkrát, kedy bola v tomto legendárnom závode prekonaná priemerná rýchlosť 100 km/h. Jednalo sa o rekord, ktorý zaplnil predné stránky novín po celej Európe. O desať minút neskôr dorazil omráčený Varzi. Tretí, kto dorazil do cieľa bol Giuseppe Campari. Štvrtým bol Pietro Ghersi. Rôzne typy jazdcov, ktorí však mali jedno spoločné: všetci pilotovali rovnaký model, Alfu Romeo 6C 1750. A neboli jediní. Počas nasledujúcej hodiny a pol dorazili do cieľa ďalšie modely 6C, osem na prvých jedenástich miestach.

Jednalo sa o prípad úplnej nadradenosti, ktorý sa mal opakovať toho istého roku ešte v cieli pretekov 24 hodín Spa v Belgicku a Belfast Tourist Trophy. Model 6C 1750 bol skrátka najrýchlejším vozidlom svojej éry.

Rodina 6C

V roku 1926 sa Vittorio Jano ujal vedenia plánovania produktov Alfy Romeo a model 6C bol jeho prvým výtvorom. Jeho úlohou bolo navrhnúť „brilantný, výkonný a ľahký automobil“, ktorý by víťazil v závodoch, bol by hodný obdivu a dokázal by dobyť nové trhy.

Model 6C kombinoval štrukturálnu jednoduchosť, dômyselnú konštrukciu, skrátka vykazoval typické znaky výtvorov Vittoria Jana. Ponúkol však ešte niečo iné, čo sa neskôr stalo skutočnou špecialitou Alfy Romeo: extrémne vysoký špecifický výkon. Jano mal ohromujúcu schopnosť vykúzliť vysoký výkon z malých motorov, čo by sme dnes mohli nazvať downsizingom: navrhoval motory s objemom okolo 1 litra - pre úžitkové vozidlá - a 2 alebo 3 litre pre luxusné modely. Už v tej dobe sa Alfa Romeo mohla pochváliť najlepšou výkonovou hmotnosťou a bola proste najrýchlejšia.

Technologické inovácie

Táto inžinierska intuícia viedla k záplave modelov, ktoré sa stali legendami.

Niektoré prvky budúcej konštrukcie motora Alfy Romeo vyvinul už Merosi pre GP 1914, jeho nasadenie však zablokovala 1. svetová vojna. Originálny motor sa však stal základom pre nový rad motorov s dvoma vačkovými hriadeľmi, štyrmi ventilmi na valec a dvojitým zapaľovaním. Model 6C 1900 GT (a neskôr modely 6C 2300 a 6C 2500) prišli aj s ďalšími inováciami: nezávislým zavesením kolies a novým šasi so zváraných (namiesto nitovaných) častí pre zvýšenie tuhosti. Ovládateľnosť a jazdné vlastnosti modelov Alfa Romeo sa stali kľúčovými prvkami DNA značky.

Model 6C 1750

Model 6C 1750 sa predstavil v januári 1929 na autosalóne v Ríme a dokonale vyjadroval filozofiu 6C. Motor bol evolúciou predošlého radového šesťvalca 1500 cm³. Vyrobený bol v rôznych verziách - s jedným hriadeľom a dvoma hriadeľmi s a bez objemového kompresora. Výkonový rozsah bol 46 k pri verzii Turismo až 102 k pri verzii Gran Sport „Fixed Head“. Druhá verzia bola špeciálnym modelom, ktorý bol vyrobený vo veľmi malom počte: hlava valcov a kľuková skriňa boli odliate v jednom bloku s cieľom odstrániť tesnenie, ktoré predstavovalo riziko spoľahlivosti (prepálením), hmotnosť bola len 840 kg a maximálna rýchlosť dosahovala 170 km/h.

Motor však nebol jediným technickým prvkom, ktorý urobil z modelu 6C 1750 vrchol motoristickej inovácie. Vozidlo využívalo mechanický brzdový systém s veľkými bubnami ovládanými cez prevodový mechanizmus. Lisovaný oceľový rám bol dokonale vyvážený a mimoriadne tuhý a pýšil sa zosilnenými nápravami. Listové pružiny boli inštalované mimo karosériu vozidla (miesto pod bočnými nosníkmi) a vozidlo malo nízke ťažisko, čo výrazne zlepšilo priľnavosť v zákrutách. Palivová nádrž bola umiestnená viac dozadu, vďaka čomu sa zvýšilo zaťaženie zadnej nápravy a zlepšilo rozloženie hmotnosti medzi nápravami. V súlade s filozofiou značky boli všetky inovatívne riešenia aplikované na pretekárske aj cestné vozidlá.

Čím viac pretekov tento model vyhrával, tým viac rástla jeho povesť. Od svojho uvedenia dosiahol model 6C 1750 pozoruhodných predajných úspechov. Medzi rokmi 1929 a 1933 vyšlo z Portella 2579 modelov pre taliansky trh aj export: obľube sa tešil predovšetkým vo Veľkej Británi a v Spoločenstve národov. Vzhľadom k tomu, že išlo o veľmi prémiový produkt boli predajné výsledky vynikajúce. V Taliansku stál medzi 40 000 až 60 000 lírami, čo zodpovedalo zhruba sedemročnej priemernej mzde.

Éra posilňovania

Model 6C bol extrémne rýchly a tiež úžasne krásny stroj. Za svoj úspech vďačil radu karosárov, ktorí na jeho základoch stvorili nádherné majstrovské diela. Títo majstri svojho remesla kombinovali sedlárske, klampiarske, lakovnícke a čalúnnické remeslo. Boli to umelci a štylisti, ktorí v tejto ére zanechali nezmazateľnú stopu.

Až do 30. rokov minulého storočia bolo totiž bežné, že továreň opúšťali holé rámy s motorom, prevodovkou a zavesením kolies. Zákazník si kúpil vozidlo a potom poveril niektorého z karosárov, aby na ňom vytvoril jedinečnú karosériu. Prvé oddelenie výroby karosérií v továrni v Portellu bolo spustené v roku 1933 a spočiatku existovalo popri pôvodnom systéme predaja základu a dodatočnej nadstavby u inej karosárne. Pokiaľ ide o karosovateľnost, model 6C 1750 ponúkal vynikajúce možnosti. Tento mimoriadny mechanický a strojársky počin Alfy Romeo sa stal základom najelegantnejších karosérií, aké kedy uvideli svetlo sveta. Alfu Romeo 6C 1750 obliekali najslávnejší návrhári a kupovali si ju najznámejšie osobnosti tej doby.

6C 1750 GS Touring „Flying Star“

Model „Flying Star“ bol vyrobený tak, aby bol doslova neodolateľný ako jeho vlastník: Josette Pozzo, milionárka, modelka a spoločenská celebrita. Bol koncipovaný zvlášť pre účasť v súťaži elegancie vo Villa d'Este v roku 1931 a postavila ho karosáreň Touring Carla Felice Bianchi Anderloniho.

Spider 6C 1750 bol jednorazovým výtvorom, skutočným klenotom originality, elegancie a pozornosti k detailu. Bol vyvedený v bielom odtieni vrátane spodnej časti, lúčov kolies, volantu a čalúnenia. Jedinou výnimkou bola kontrastná čierna palubná doska.

Touring vybavil model 1750 trochu inými proporciami a pridal rad elegantných secesných estetických detailov: predné a zadné nášľapy boli vytvorené v predĺžení blatníkov kolies prechádzajúcimi pod dverami, bez toho aby sa dotýkali.

A aký bol výsledok? Na akcii vo Villa d'Este model 6C 1750 GS Touring získal zlatý pohár za najkrajší dizajn. Riadila ho sama Josette v štýlovom bielom outfite.

Turín, 28. apríla 2020